Už ste rozmýšľali, že dáte svoje dieťa na šport? Myslíte si, že je ten správny čas? Kedy začali elitní športovci so špecializáciou na konkrétny šport?
V nasledujúcom článku si briblížime tému „špecializácie“ z pohľadu vedeckých výskumov, ktoré boli realizované na elitných športovcoch. Niektorí dosiahli vrchol športu, no niektorí na vrchol nedosiahli aj keď mali nato schopnosti.
Kedy teda začať svoje dieťa „špecializovať“?
Ak by sme sa riadili výskumom podľa psychológa K. Andersa Ericssona- O desaťtisíc hodinách, a teda hromadením hodín tréningu v konkrétnom športe, bolo by to jediným určujúcim činiteľom úspechu, potom odpoveď by bola: „čo najskôr“.
Potrebujete nazbierať čo najviac hodín, aby ste dosiahli vrchol. Toto je jedna z teórií, ktorá sa často publikuje, avšak nezakladá sa na správnej interpretácie vedeckej práce. Sám autor Ericsson poukazuje nato, že výsledky jeho vedeckej práce neboli správne pochopené. Telo človeka potrebuje kvantitu a tísícky hodín strávených vedomým precvičovaním zručností daného športu, ale tu musíte túto kvantitu vedieť správne časovo rozložiť.
Kariéra rozvoja športovca trvá zhruba 10 rokov. Ak dieťaťu vytvoríte príliš veľkú záťaž na začiatku a bude robiť šport od 5 rokov, je možné, že v 15 rokoch šport „ zavesí na klinec“. Tento jav sa veľmi často objavuje práve na Slovensku.
Nové výskumy poukazujú na to, že až neskutočných 70% hráčov, ktorí boli talentovaní v detstve a predbiehali svojimi zručnosťami rovesníkov, okolo 14 roku sa prestávajú športu venovať. Priblížme si čo je za tým.
Z nasledovného grafu môžete vyčítať priemernú dobu trénovania v hodinách pri elitných športovcoch v porovnaní s takmer elitnými športovcami.
Vidíme, že elitní športovci (plná čiara) majú odtrénovaných podstatne viac hodín, ako takmer elitní športovci. Taktiež vyčítame, že od 15 rokov bola priemerná doba tréningu 15 hodín do týždňa pri elitných športovcov, avšak pri takmer elitných športovcoch to bolo 10 a neskôr menej.
Zdá sa teda, že kvantita je dôležitým faktorom ako dostať dieťa medzi elitných športovcov. Preto niektorí začínajú v skorom veku, aby „nahnali“ hodiny. Avšak pozrime sa na druhý graf, ktorý nám reálne otvorí oči.
Tento graf nám umožňuje pochopiť časovú os odtrenovaných hodín športovcov. Ide o rovnaký graf ako ten predchádzajúci, no zobrazuje celý vývoj a počet odtrnénovaných hodín do týždňa už od útleho veku. Graf zobrazuje jednu z kľúčových odpovedí.
Elitní športovci majú síce viac odtrenovaných hodín, ale všimnime si, že do cca 15 roku tomu tak nebolo. Elitní hráčí mali menej odtrenovaných hodín v danom športe ako ich rovesníci. Počet hodín začali navyšovať až po dosiahnutí 15 roku života. Takmer elitní športovci mali od detstva viac natrenových hodin, čím vynikali, boli lepší ako ostatní, a boli zvyknutí vyhrávať a mať pocit, že su lepší. Ako náhle ale príde zlomový bod- puberta, kedy dochádza k enormným hormonálnym zmenam a telo si prejde kompletnou fyziologickou a morfologickou zmenou. V tomto období sa sily začnú vyrovnávať a tí slabší sa začínajú doťahovať či porážať hráčov s ktorými doteraz prehrávali. Objavuje sa zlomový bod mnohých športovcov. Takmer elitní športovci začínajú tak povediac, hádzať biely uterák do ringu. Svoj vrchol už dosiahli a ťažko sa im zmieruje s tým, že prehrávajú s tými, ktorých doteraz porážali. Jedným z faktorov sa zdá byť jav, zvaný negatívne pôsobenie skorej špecializácie. Zameranie sa na jeden šport blokuje rozvoj iných komplexnejších motorických štruktúr a týmto sa mozog stáva limitovaným do buducnosti.
Je nesmierne dôležité povedať, že elitní hráči síce mali od detstva menej hodín v konkrétnom športe, no práve preto, že robili aj iné športy. Napríklad: Pavol Demitra-hokej no aj futbal, tenis. Roger federer –tenis, no aj futbal, bedminton, atď...
Práve všestrannosť a spoznanie aj iných športov im umožnilo vybudovať si kvalitný motorický základ, ktorý im pomohol na ceste k ich úspechom. Až po dosiahnutí 15 roku sa vydali na špecializovanú dráhu a profesionálne sa začali venovať danému športu. Ostatní, ktorí boli talentovaní vedľa nich „zahadzovali biele uteráky“.
Zhrnutie:
Elitní športovci síce trénovali v detsve menej v danom športe ako ich rovensíci, ale vykonávali aj iné športy. Robili svoje záľuby s láskou, zábavou a netlačili na výsledky. Tie sa dostavili samé. Až po 15 rokoch sa začali špecializovať len na konkrétny šport. Teda:
- kariéru športovca treba vedieť časovo rozvrhnúť
- správne rozložiť kvantitu tisícky hodín
- neponáhľať sa so špecializáciou (skorá špecializácia má negatívny dopad na rozvoj motoriky a motiváciu hráča)
- je dobré vykonávať šport v detsve, pretože práve vtedy sa vytvárajú základné neuronálne spojenia v mozgu a začne sa tvarovať systém, ktorý hráč bude potrebovať pri športe. Daný šport treba robiť, ale nie len tento jeden nesiliť, netlačiť, plynulo postupovať a nechcieť od dieťata všetko hneď.
- rozvíjať motoriku všestranne a spoznávať aký šport dieťaťu najviac sedí
...uvedomte si že máte 10 rokov.
Mgr. Adam Truhlář
Športový psychológ vrcholových hráčov