Bežná situácia, kedy rodičia zavelia „Umyť zuby a do postele!“ vyzerá asi tak, že po miernych protestoch si deti predsa len umyjú zuby a idú do postele, avšak často za spoločnosti smartfónu, laptopu alebo tabletu. Deťom sa podarí tieto zariadenia skryť, aby ich mama s ocom nevideli. Oni sú spokojní, že ich ratolesti ležia v postieľkach a ich deti sa ešte hodnú chvíľu zabávajú s elektronikou. Na prvý pohľad by si človek povedal: „Veď to nie je nič strašné“. Pozrime sa však spolu na možné úskalia.

V závislosti od intenzity svetla sa v epifýze vytvára hormón melatonín, ktorý informuje telo o tzv. subjektívnom čase a svetlo brzdí jeho produkciu. Tvorí sa ho 8 až 10-krát viac v noci než cez deň a súvisí s kvalitou a dĺžkou spánku, imunitou a aj s neutralizáciou voľných radikálov v tele (antioxidant). Žiarenie zo zariadení, často z blízkej vzdialenosti, znemožňuje adekvátnu tvorbu melatonínu a teda, ochudobňuje spánok o jeho kvalitu.

Elektromagnetické žiarenie zo zariadení v úplnej tme nepôsobí priaznivo na zrak a ak pracujeme s takýmto zariadením, mali by sme mať zapnutý aj iný zdroj svetla v miestnosti. To však robí málo dospelých ľudí a ešte menej detí.

Deti často na tabletoch hrajú pred spaním hry rôzneho charakteru, čo ich podnecuje k nabudeniu a aktivite v čase, kedy by mali pomaly upadať do spánku. Dôsledkom týchto hier je predĺžený čas zaspávania a nakoniec menej spánku.

Čo teda treba spraviť, ako rodič? Aspoň hodinu pred spánkom, deti odviesť od týchto zariadení. Deti, ktoré si na elektroniku pred spaním zvykli budú isto protestovať. Efektívnym spôsobom je aktívne sa zaujímať a zhovárať sa so svojimi deťmi o uplynulom a nastávajúcom dni. Popri tom sa spolu venovať akémusi večernému rituálu, ku ktorému patrí večerná hygiena, umývanie zubov, prezlečenie do pyžama a ukladanie do postele, pričom je vhodný príbeh na dobrú noc. Ten by mal mať upokojujúci charakter a rozprávať by sme ho mali v miestnosti, kde je tma a detský spánok nie je rušený žiadnym zdrojom svetla. V súčasnosti existujú aj odborníkmi navrhnuté príbehy, ktoré sú navrhnuté tak, aby deti zaspali skôr. Jednou z takých rozprávok je aj veľmi rozšírený “Zajko, ktorý chce zaspať“ od autora Carl-Johan Forssén Ehrlin.